Založ si blog

Ľudovít Černák –honorárny konzul Uzbekistanu

Ľudovít Černák –honorárny konzul Uzbekistanu

Rozhodol sa pred časom postaviť fabriku pre výrobu potravín a ako jej hlavný dodávateľ nemá problém dohodiť biznis aj ďalším slovenským podnikom alebo priateľom. Avšak nie u nás, ale v Uzbekistane. Tak toto sú plány majiteľa skupiny Sitno Holding a bývalého ministra hospodárstva Ľudovíta Černáka. „Aktuálne pracujeme na takomto projekte, ktorý by zamestnal do 350 ľudí, pričom sa tu preinvestujú rádovo desiatky miliónov eur,“ povedal pred časom pre HN Černák. Černák je aj honorárnym konzulom tejto krajiny a ako vysvetlil – jeho cieľ je úplne jasný. „Keď už dnes na veľkých stavbách, ako sú elektrárne či fabriky, mlyny, pekárne, pôsobíme, tak iba v úlohe subdodávateľa,“ vraví s tým, že to chce zmeniť. „Chcem zorganizovať slovenských výrobcov tak, aby niekto išiel do väčších investičných celkov a za sebou potiahol tradičných subdodávateľov.“ A podarilo sa? A darí sa? Černák svoje plány realizuje cez firmu Vývoj Martin. Ide o spoločnosť, ktorá zamestnáva zhruba sto ľudí, a ktorá stojí za komunikačným systémom MOKYS. Vývoj Martin ho spoluvyrábal s koncernom BAE Systems pre slovenskú armádu. Tá by mala byť v tomto prípade generálnym dodávateľom výstavby potravinárskeho závodu.

Meno ex-ministra hospodárstva Ľ.Černáka v obchodnom registri nájdete minimálne v 80 firmách, aj keď časom niektoré sú v likvidácii. Treba ale seriózne podotknúť, že v zostave „honorárnych konzulov“ patrí nie že skôr ale úplne isto k tej menej početnej skupinke, ktorá podnikaniu naozaj rozumie, rovnako ako riadeniu. Mnohí pamätníci jeho ministrovania dodnes tvrdia, že patril k najlepším ministrom hospodárstva na Slovensku v celej histórii.

1. Ľudovít Černák CENTRAL EUROPE DEVELOPMENT AND INVESTMEN… Aktuálny  Úplný
2. Ľudovít Černák CENTRAL EUROPE DEVELOPMENT AND INVESTMEN… Aktuálny  Úplný
3. Ľudovít Černák Dulovic, s.r.o. Aktuálny  Úplný
4. Ľudovít Černák ELKA, a.s. Aktuálny  Úplný
5. Ľudovít Černák ELKA, a.s. „v likvidácii“ Aktuálny  Úplný
6. Ľudovít Černák GARMEDIC s.r.o. Aktuálny  Úplný
7. Ľudovít Černák Hyperion Digital s.r.o. Aktuálny  Úplný
8. Ľudovít Černák Information Technology Arts spol. s r.o. Aktuálny  Úplný
9. Ľudovít Černák Národný futbalový štadión, a.s. Aktuálny  Úplný
10. Ľudovít Černák Navarra Invest, a.s. Aktuálny  Úplný
11. Ľudovít Černák OMEGA Invest a.s. Aktuálny  Úplný
12. Ľudovít Černák OMEGA Invest s a.s. Aktuálny  Úplný
13. Ľudovít Černák OMEGA Investments a.s. Aktuálny  Úplný
14. Ľudovít Černák OMEGA Investments a.s. Aktuálny  Úplný
15. Ľudovít Černák P.W.I., a.s. „v konkurze“ Aktuálny  Úplný
16. Ľudovít Černák PPS VEHICLES, s.r.o. Aktuálny  Úplný
17. Ľudovít Černák PRAMAC Central Europe, s.r.o. v likvidác… Aktuálny  Úplný
18. Ľudovít Černák REO Jantar II, s.r.o. Aktuálny  Úplný
19. Ľudovít Černák REO Jantar, s. r. o. Aktuálny  Úplný
20. Ľudovít Černák SHIFT CAPITAL, a.s. Aktuálny  Úplný
21. Ľudovít Černák SHRE Nobelova V., s.r.o. Aktuálny  Úplný
22. Ľudovít Černák SHRE Nobelova, s.r.o. Aktuálny  Úplný
23. Ľudovít Černák SITNO GROUP, s.r.o. Aktuálny  Úplný
24. Ľudovít Černák SITNO HOLDING Real Estate, a.s. Aktuálny  Úplný
25. Ľudovít Černák SITNO HOLDING, a.s. Aktuálny  Úplný
26. Ľudovít Černák ml. SITNO INVESTA a.s. Aktuálny  Úplný
27. Ľudovít Černák SITNO PHARMA a. s. Aktuálny  Úplný
28. Ľudovít Černák SLAVIA CAPITAL Group, a.s. Aktuálny  Úplný
29. Ľudovít Černák SLOVGALCO, a.s. v likvidácii Aktuálny  Úplný
30. Ľudovít Černák STREDOSLOVENSKÉ STROJÁRNE SITNO, a.s. Aktuálny  Úplný
31. Ľudovít Černák STREDOSLOVENSKÉ STROJÁRNE SITNO, a.s. Aktuálny  Úplný
32. Ľudovít Černák ŠK Slovan Bratislava futbal a.s. Aktuálny  Úplný
33. Ľudovít Černák VÝVOJ Martin, a.s. Aktuálny  Úplný
34. Ľudovít Černák WAY INDUSTRIES, a.s. Aktuálny  Úplný
35. Ing. Ľudovít Černák CSc. DETVA ASSETS MANAGEMENT a.s. Aktuálny  Úplný
36. Ing. Ľudovít Černák CSc. ELKA, a.s. Aktuálny  Úplný
37. Ing. Ľudovít Černák CSc. ELKA, a.s. „v likvidácii“ Aktuálny  Úplný
38. Ing. Ľudovít Černák CSc. JULIJA s. r. o. Aktuálny  Úplný
39. Ing. Ľudovít Černák KARAKAS a.s. Aktuálny  Úplný
40. Ing. Ľudovít Černák KARAKAS a.s.
41. Ing. Ľudovít Černák KOVOHUTY, a.s. Aktuálny  Úplný
42. Ing. Ľudovít Černák KOVOHUTY, a.s. Aktuálny  Úplný
43. Ing. Ľudovít Černák Csc. KVARTET, s.r.o. Aktuálny  Úplný
44. Ing. Ľudovít Černák Csc. KVARTET, s.r.o. Aktuálny  Úplný
45. Ing. Ľudovít Černák Csc. KVARTET, s.r.o. Aktuálny  Úplný
46. Ing. Ľudovít Černák KVARTET,a.s. Aktuálny  Úplný
47. Ing. Ľudovít Černák KVARTET,a.s. Aktuálny  Úplný
48. Ing. Ľudovít Černák CSc. Manažérska škola Zväzu priemyslu, spoloč… Aktuálny  Úplný
49. Ing. Ľudovít Černák CSc. Národný futbalový štadión, a.s. Aktuálny  Úplný
50. Ing. Ľudovít Černák CSc. Navarra Invest, a.s. Aktuálny  Úplný
51. Ing. Ľudovít Černák NOVESTA, a. s. Aktuálny  Úplný
52. Ing. Ľudovít Černák CSc. P.W.I., a.s. „v konkurze“ Aktuálny  Úplný
53. Ing. Ľudovít Černák CSc. PPS VEHICLES, s.r.o. Aktuálny  Úplný
54. Ing. Ľudovít Černák CSc. SHIFT CAPITAL, a.s. Aktuálny  Úplný
55. Ing. Ľudovít Černák CSc. SHRE Nobelova II., s.r.o. Aktuálny  Úplný
56. Ing. Ľudovít Černák CSc. SHRE Nobelova II., s.r.o. Aktuálny  Úplný
57. Ing. Ľudovít Černák CSc. SITNO GROUP, s.r.o. Aktuálny  Úplný
58. Ing. Ľudovít Černák SITNO HOLDING Real Estate, a.s. Aktuálny  Úplný
59. Ing. Ľudovít Černák SITNO HOLDING Real Estate, a.s. Aktuálny  Úplný
60. Ing. Ľudovít Černák CSc. SITNO HOLDING Real Estate, a.s.
61. Ing. Ľudovít Černák CSc. SITNO HOLDING, a.s. Aktuálny  Úplný
62. Ing. Ľudovít Černák CSc. SITNO INVESTA a.s. Aktuálny  Úplný
63. Ing. Ľudovít Černák CSc. SITNO PHARMA a. s. Aktuálny  Úplný
64. Ing. Ľudovít Černák CSc. SITNO, a. s. v likvidácii Aktuálny  Úplný
65. Ing. Ľudovít Černák CSc. SLOVAL, akciová spoločnosť Aktuálny  Úplný
66. Ing. Ľudovít Černák Sportfin s.r.o. Aktuálny  Úplný
67. Ing. Ľudovít Černák CSc. Sportfin s.r.o. Aktuálny  Úplný
68. Ing. Ľudovít Černák CSc. STREDOSLOVENSKÉ STROJÁRNE SITNO, a.s. Aktuálny  Úplný
69. Ing. Ľudovít Černák CSc. ŠK Slovan Bratislava futbal a.s. Aktuálny  Úplný
70. Ing. Ľudovít Černák ŠPORTREAL INVEST s.r.o. Aktuálny  Úplný
71. Ing. Ľudovít Černák TAU-CHEM, s.r.o. Aktuálny  Úplný
72. Ing. Ľudovít Černák CSc. TAU-CHEM, s.r.o. Aktuálny  Úplný
73. Ing. Ľudovít Černák VULKAN, a.s. Aktuálny  Úplný
74. Ing. Ľudovít Černák VULKAN, a.s. Aktuálny  Úplný
75. Ing. Ľudovít Černák VÝVOJ Martin, a.s. Aktuálny  Úplný
76. Ing. Ľudovít Černák CSc. VÝVOJ Martin, a.s. Aktuálny  Úplný
77. Ing. Ľudovít Černák CSc. WAY INDUSTRIES, a.s. Aktuálny  Úplný
78. Ing. Ľudovít Černák ZDA HOLDING SLOVAKIA, a.s. Aktuálny  Úplný
79. Ing. Ľudovít Černák ZDA HOLDING SLOVAKIA, a.s. Aktuálny  Úplný
80. Ing. Ľudovít Černák ZDA HOLDING SLOVAKIA, a.s. Aktuálny  Úplný
81. Ing. PhD. Ľudovít Černák VAGÓNKA, akciová spoločnosť Trebišov Aktuálny  Úplný

Ľudovít Černák biznisom reálne pobláznil biznisom všetkých troch synov už teraz pribrzdil tempo . Potomkov už stihol zaučiť tak ako sa patrí. Systém chodu spoločnosti už bude len usmerňovať a kontrolovať. Všetko je pripravené k tomu, aby sa mohol stiahnuť do úzadia afirmy úplne previesť na svojich synov nielen manažérsky ale aj majetkovo.
Zo Sitno Holdingu chcel mať rodinný podnik, ktorý prejde na ďalšiu generáciu hneď od začiatku. Inšpirovali ho návštevy veľkých firiem z cudziny, ktoré mali na stenách staré fotografie zakladateľov. I keď jeho firma bola od začiatku rodinnou aj tak trochu automaticky.
Keď ju zakladal, tak na štart akciovky bolo treba dvoch ľudí, a preto jeho najstarší syn Ľudovít, i keď mal len niečo viac ako dvadsať rokov, figuroval v Sitno Holdingu popri ňom hneď ako tretinový spoluvlastník. No rozhodne to nebolo iba formálne. Od začiatku bol syn teda aj otcov partner. Vypracoval sa a vie o firme toľko ako jeho otec. Zdá sa, že syn je niekedy a možno aj často otcov najväčší kritik. preháňa. To si však Černákovci vždy rozumne vydiskutujú. Vo firme je aj aj stredný syn Filip a a rovnako aj aj najmladší Samuel.
„V prvom rade to deti musia mať aj v sebe. Že ich baví biznis. Ja som tomu nenásilne vždy pomáhal. Žili so mnou a sledovali, čo robím, a zrejme ich to tiež nadchlo. Asi nasiakli mojím entuziazmom. Vždy som sa snažil. Aj synovia videli, že keď sa človek snaží, môže to dotiahnuť na významné posty. Už ako 38-ročný som bol šéfom hlinikární“, dodal ex-minister hospodárstva.Najstarší Ľudovít vyštudoval ekonómiu, stredný ekonomickú diplomaciu a najmladší obchodné právo.
„Sám to vnímam ako ich výhodu v jednej spoločnej firme a teším sa tomu. Ale je to aj o náhode. Filipa som chcel pôvodne viac orientovať na cestovný ruch, no bol so mnou v Moskve a tá mu veľmi učarovala, hoci v Amerike študoval strednú školu. Už po týždni v Moskve čítal azbuku a chcel tam veľmi študovať. No a potom sme spolu po dohode vybrali MGIMO. Sama nasmerovali na právo hlavne obaja starší synovia. Už na základnej mu hovorili, že z neho musí byť právnik, lebo ten vo firme chýba. Najmladší syn pôvodne najmenej inklinoval k biznisu. Výborne hral na husliach a aj manželka z neho chcela mať lekára, no napokon asi prevážil vplyv starších bratov. Tí dvaja o ničom inom ako o biznise nesnívali“.

Syn bývalého ministra hospodárstva z rokov 1992-1993 a 1998-1999 Ľudovíta Černáka (61), ktorý odišiel zo svojho postu pre kauzy okolo privatizácie Nafty Gbely a okolností okolo presunu Priemyselnej banky do súkromných rúk. Niekdajší šéf žiarskych hlinikární podal demisiu a vrátil sa späť k podnikaniu. Je majiteľom strojárskeho holdingu Sitno a preslávil sa aj ako predseda futbalového klubu ŠK Slovan Bratislava.

Jeho syn Ľudovít kráča v otcových sľapajach a je členom predstavenstva Sitno Holding, v ktorom zastáva manažérsku pozíciu. Skúsenosti s biznisom získal už v mladom veku, keď pôsobil na poste viceprezidenta Slovanu. Ani po 12 rokoch však určite nebude rád spomínať na autonehodu, pri ktorej zahynul chodec. Černák mladší zrazil na Volve dôchodcu prechádzajúceho cez cestu. Ten pri nehode utrpel ťažké zranenia, ktorým na druhý deň ráno v Dérerovej nemocnici na bratislavských Kramároch podľahol. Podľa posudku súdneho znalca sa na príčinách nehody podieľal tak šofér, ako aj chodec. Syn podnikateľa dostal podmienku.

Pridal sa tak k ďalšiemu národniarovi V. Móricovi, ktorí usmrtil autom na prechode v Považskej Bystrici chodkyňu rovnako ako herec Štefan Skrúcaný dokonca v rovnakom meste.

Ľudoví Černák bol samozrejme aj pri rozdeľovaní Československa. „Raz mi jeden kamarát zo Srbska hovoril, že môžeme byť radi, ako pokojne sa Československo rozdelilo. Oni totiž také šťastie nemali. Vy ste boli pri tom našom rozdelení. Ste spokojný, ako to napokon s Českom a Slovenskom dopadlo?
Všetky svoje rozhodnutia by som urobil tak isto, keby som mal tie isté informácie a bol v tom istom prostredí. Možno jedna vec, z ktorej mám výčitky, je volebný systém. Myslím si, že pre Slovensko by bol vhodnejší väčšinový volebný systém, v rámci ktorého by boli pre konkrétne regióny volení konkrétni poslanci a politické strany by nemali taký veľký vplyv na spoločenský život. Alebo ako kompromis zmiešaný volebný systém. To je asi jediná vec, ktorú by som možno zmenil, keďže som bol vtedy vo vláde. Dnes sa dokonca hrdím tým, že v ústave sú dve slovíčka moje. Ktoré?
Do ústavy sme napísali, že Slovensko buduje sociálne a trhovo orientované hospodárstvo a ja vycvičený zo Žiaru (pôsobil ako riaditeľ Závodov SNP), kde sme s Nórmi robili veľkú ekologickú investíciu, som tam doplnil  slovíčka „a ekologicky“ orientované hospodárstvo. Vždy sa nad tým v duchu usmievam. Myslím si, že rozdelenie prinieslo svoj efekt. Postavilo Slovákov v rámci Európskej únie do pozície samostatného národa.
Ani nechcem pomyslieť na to, čo by sa bolo stalo, keby sme neboli súčasťou Európskej únie, pretože v čase autoritatívnej  politiky HZDS a demaršov to chvíľu  hrozilo. Ale to, že sme vstúpili do únie v tom čase ako Česko, každý máme svoj piesoček a zároveň sme bratia, sa ukázalo ako politicky múdre rozhodnutie. Myslím si, že dosť veľký vplyv na pokojné rozdelenie mala Nežná revolúcia. Ostali sme tejto tradícii verní a namiesto prudkých vyhlásení a vyťahovania politicko-vojenských riešení sa to riešilo iba na politickej úrovni. Nakoniec som bol šťastný, keď sa 1. januára 1993 zaplnilo Námestie SNP a desaťtisíce ľudí oslavovali vznik samostatnej republiky“ Ľudoví Černák Krátko po revolúcii išiel na stáž do Británie a tam s sa rozhodol, že vstúpi do strany SNS. „Rozhodnutie vstúpiť do SNS vo mne dozrelo práve počas pobytu v Británii  začiatkom roku 1990. Bolo to pri sledovaní správ BBC, ktoré hovorili, že na Slovensku rastie vplyv nacionalistov a v júnových voľbách môžu prekvapiť práve oni. Ukázali zábery z májovej Prahy, fontánky, mamičky s kočíkmi, úsmevy. Potom hovorili o tom, že Slovensko patrí k menej rozvinutým častiam Československa a ukázali záber, ako ide rebrinák po prašnej ceste a ľudia v krojoch spievajú. Rozmýšľal som, z akého filmu to vystrihli. Vtedy sa ma to ako Slováka dotklo. Keď som volal domov a manželka mi vravela, že nejaký pán agituje za vstup do národnej strany, povedal som jej, aby zobrala prihlášku  aj pre mňa.  Historicky medzi Slovákmi a Čechmi vždy panoval taký pocit, že  my Slováci  sme mladší bratia. A že starší brat síce dopláca na mladšieho, ale robí to s láskou. My sme zas boli presvedčení, že pracujeme na nich. Takže rozdelením sme si vzájomne dokázali, že máme na to a na druhej strane sa vzájomné vzťahy posunuli podľa môjho názoru k lepšiemu v porovnaní stým, kde boli za federácie.
Hnacím motorom jeho konania bola hrdosť –„Áno. Bol to jeden z argumentov, ale myslím, že viac prevažovali emócie a viac sa hovorilo o tom, že budeme sami sebe pánmi. To nám neskôr vyčítali aj tí, ktorí boli proti rozdeleniu. Teda povedal by som, že to bolo rozdelené asi tak, že tretina bola vyslovene proti, tretina vyslovene za a tí ostatní neboli proti, ale skôr sa báli, aký to bude mať vplyv. Tí, ktorí do toho šli s búšiacimi srdcami a červenými tvárami hovorili, radšej skúsme a uvidíme, než by sme mali ešte tisíc rokov plakať nad tým, že doplácame na Čechov. Keď sme ako nie veľmi skúsení vstupovali na svetový trh, bolo viac-menej z výpočtov jasné, že Slovensko by malo dokázať predávať svoje produkty. Niekoľko rokov štruktúra našej ekonomiky bola taká, že slúžila ako surovinová základňa pre české finalizačné podniky. V čase rozpadu sa to však neukazovalo ako hendikep ,pretože bolo ľahšie predať tonu ocele ako povedzme bicykel či šijací stroj, ktorý musel súťažiť so západnou konkurenciou.“

Proces rozdelenia štátu je poriadne zložitý proces.  „Napriek tomu, že presakovali informácie aj o tom, že Česko má celý proces rozdelenia prichystaný v zásuvke, môžem zodpovedne povedať ako člen vtedajšej vlády, že až do volieb a prvých vyjednávaní nebolo jasné, ktorá alternatíva sa prijme. Či oprava federácie alebo rozchod.  A až po prijatí Deklarácie o zvrchovanosti 17. júla 1992, keď bolo zrejmé, že sa ideme rozumne rozdeliť, začala slovenská strana horúčkovito pripravovať scenár  vytvorenia národnej   banky a konštrukcie medzinárodných dohôd upravujúcich rozdelenie majetku, uznávanie dokladov, podmienky spoločnej meny, obrany atď. Mohol by som o tom veľa rozprávať, ale keby som sa na to pozrel tak ľudsky, rokovania mohli byť zložitejšie, mohli viesť ku konfliktom, ale veľa zohral ľudský faktor. Keď už išlo do tuhého, na zlomovom rokovaní v Tatrách bolo medzi delegáciami počas  rokovania  cítiť veľké napätie.  Počas večere tam ako  podmaz hrala trojčlenná kapela z Lendaku. A zrazu si nebohý český minister poľnohospodárstva Josef Lux požičal harmoniku. Začal hrať, striedal slovenskú pesničku s českou a všetci sa k nemu pripojili. Vznikla taká atmosféra, že opadlo napätie a úplne spontánne sme začali hľadať riešenia v pokojnom duchu.“
Ale predsa len v slovenských srdciach ostali po tomto rozdelení jazvičky i jazvy. Mnohí nezabudli, že napríklad aerolinky ostali Čechom, v hokeji sme šli do C-skupiny, Česi do Á-čka a podobne.
„To je ako pri rozvode. Jazvičky vždy zostanú. Môj šéf kedysi hovoril, že dobrý biznis je vtedy, keď obidve strany sú tak trošku nespokojné. V čase, keď sa delil majetok, už bol pre aerolinky prijatý privatizačný projekt. A takých projektov bolo viac. Česi zase prišli o Tatry, ktoré majú radi a pri rozdelení mali predstavu tvrdých hraníc a ostnatého drôtu. My sme si zase predstavovali, že Plzeň budeme piť iba v Prahe, ale dopadlo to dobre. Napríklad ja som sa zasadil za to, aby Československá obchodná banka ostala československá. V tom čase som už bol predseda SNS a premiér sa ma opýtal, či to myslím vážne. Predtým som však bol riaditeľ hlinikárne a mal som skúsenosti, že táto banka vie robiť medzinárodný obchodný platobný styk a je medzinárodne uznávaná  a bola by škoda pre obe strany meniť to.“

Ľudovít Černák odišiel z politiky do sféry podnikania.Z politiky ste odišli do podnikania.Už niekoľko rokov od vstupu Slovenska do Európskej únie som presvedčený o tom, že rozdelenie bolo správne. Na druhej strane, keď sa stretávam s ľuďmi, neustále vravia, že známi v Prahe majú vyššie dôchodky, nižšie ceny a pýtajú sa ma, ako je možné, že tí Česi sa stále majú lepšie. Musím povedať, že Česi to možno robia trošku šikovnejšie. Sú väčší národ, v oblasti riadiacich pracovníkov ministerstiev im ostalo gro odborníkov, možno je to aj v povahe. Na druhej strane náš ťah na bránu sa prejavuje aj vo veľkých investíciách, získavame vo svete meno. Nedávno som si opätovne prečítal svoj rozhovor Slovák sa stáva Slovákom, ktorý uverejnili noviny Slovenský národ 1. decembra 1992 a som rád , že ako vtedajší  minister som mal o našej ekonomike takú víziu, ktorá je viac-menej blízka súčasnej realite. V čom ešte vidím veľkú rezervu, je turizmus. Už pred dvadsiatimi rokmi som básnil o tom, ako sa celý svet bude chodiť pozerať na našu krásnu krajinu. Tam sme trošku zaspali. A celkovo služby ako sektor zaostávajú za tým, čo som si predstavoval pri rozdeľovaní. Ale zase, potichu a bez veľkých dotácií sa rozvíja IT sektor, čo je pre mňa príjemné prekvapenie. Môžem teda konštatovať, že celkovo to ide  oveľa pomalšie ako som si predstavoval, ale správnym smerom“.

Ľudovít Černák je bezpochyby šikovný chlap a navyše s rovným chrbátom a víziami, ktoré pretavuje do života svojich firiem, škoda, že zanevrel na politiku, ale ako hovorí, „hlúpych netreba poučovať a múdri to nepotrebujú….!“

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Igor Junas, honorárny konzul Malajzie

26.08.2016

Igor Junas, honorárny konzul Malajzie Od roku 1995 vykonával funkciu generálneho honorárneho konzula Nórskeho kráľov Stva a to až do zriadenia jeho veľvyslanectva v Bratislave v roku 2005. V roku 2006 ho oslovili zástupcovia Malajzie, ktorú predtým už viackrát navštívil a vedel , že je to moderná, dynamická a dobre organizovaná krajina. Podobne ako Slovensko je veľmi [...]

Honorárny konzul Slovenska v Ugande nie je to isté ako honorárny konzul Ugandy na Slovensku

25.08.2016

Ak sa dostanete na stránky honorárneho konzulátu Ugandy iste mi dáte za pravdu, že informácie, ktoré sú tu publikované sú prehľadné, dosť detailné a prerozdelené naozaj do kategórií, ktoré ukazujú, že pán honorárny konzul Andrej Brna má jasno kam upriamovať svoju pozornosť-na charitu, teda konkrétna podpora pre Bwindi Community Hospital a vôbec pre zdravotníctvo [...]

Osobný bankrot Generálneho honorárneho konzula Seychelskej republiky na Slovensku A. Hryca

25.08.2016

Andrej Hryc, Seychely Známy herec, režisér a niekdajší šéf rádia Twist Andrej Hryc už dávnejšie priznal, že sám oslovil vládu exotickej krajiny, aby sa mohol stať ich honorárnym konzulom. Seychely sa mu totiž zapáčili počas dovolenky. Hovorca rezortu diplomacie Peter Stano okrem toho zdôrazňuje, že honorárnych konzulov nevyberá naše ministerstvo zahraničných vecí, ale [...]

Rusko Navaľnyj úmrtie

Biskup na Veľký piatok prirovnal zaobchádzanie s Navaľným k osudu Ježiša

29.03.2024 15:17

„Skončil až v neľudskom gulagu v polárnom ľade," povedal. Zvyšok sveta uvidí "jeho posolstvo slobody" vo večnosti, povedal biskup.

Rural Emergency Hospitals

Slováci si skryli kódy pod klobúky a nadchli špičkových amerických technológov

29.03.2024 15:00

Organizácia Slovak PRO pomáha Slovákom uchytiť sa na americkom trhu. Kto má skvelé nápady, má šancu uspieť aj v silnej konkurencii v USA.

zalužnyj, syrskyj

Syrskyj: Rusi vypália šesťkrát viac munície. V Charkove sme mohli dosiahnuť viac

29.03.2024 14:16, aktualizované: 15:55

Ukrajinské obranné sily pozdĺž celej rozsiahlej frontovej línie podľa neho majú len minimum zbraní a munície.

Maďarsko polícia pobodanie péter baumann

Obeť a dvoch zranených si vyžiadal výbuchu v bytovke v Budapešti

29.03.2024 13:10, aktualizované: 15:42

Evakuovať museli 50 ľudí.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 51
Celková čítanosť: 138465x
Priemerná čítanosť článkov: 2715x

Autor blogu

Kategórie

Archív