Jedno zo základných procesných pravidiel, ktoré učia na amerických univerzitách budúcich právnikov znie:
Nikdy neklaďte otázku, o ktorej neviete ako bude na ňu svedok odpovedať!
Na súde, v južanskom malomeste, predvolal štátny žalobca svedkyňu – staršiu pani svedčiť…
Obrátil sa na ňu:
„Pani Jonesová, poznáte ma?“
Ona odpovedala:
„Nuž, áno, poznám vás pán Williams. Poznám vás od detských čias, boli ste pre mňa veľkým sklamaním.Klamete, podvádzate vašu ženu, manipulujete ľudí a rozprávate o nich za chrbtom. Považujete sa za štramáka, hoci v skutočnosti nemáte ani toľko rozumu, aby ste pochopili, že nie ste viac, ako drobný byrokrat. Áno, poznám vás.“
Právnik úplne skamenel. V rýchlosti nevedel čo má urobiť, tak ukázal prstom na obhajcu a spýtal sa:
„Pani Jonesová, poznáte obhajcu?“
Ona opäť odpovedala:
„No áno, poznám aj pána Bradleyho, od jeho mladých čias. Je to bigotný lenivec a má problém s alkoholom. Nedokáže si s nikým vybudovať normálny vzťah, jeho právnická kancelária je jedna z najhorších v celom štáte. To ani nehovorím o tom, že podviedol svoju manželku s tromi rôznymi ženami.
Jedna z nich bola vaša manželka. Áno, poznám ho.“
Obhajca takmer zomrel.
Sudca požiadal oboch právnikov, aby pristúpili k nemu a veľmi tichým hlasom im povedal:
„Ak sa jej ktorýkoľvek z vás, idiotov, opýta, či svedkyňa pozná mňa, pošlem vás oboch na elektrické kreslo!!!!“