Od rána leje, leje a riadne, ani som nevzal dovnútra manželkin a môj dáždnik, ostali pred vstupom do domu, pod strieškou a tam sa tichúčko dotýkajú rúčkami a prevaľujú zo strany na stranu podľa toho ako silnie dážď alebo pofukuje vietor…a potom ma napadlo, že možno ku káve a možno len tak na zamyslenie niektorým príde vhod zopár poetických slov:
Zaľúbené dáždniky a hľa koľko nehy,
kvapky dažďa padajú ako dáke pehy
………..poď, chytím ťa za rúčku-
to je prvý krok,
potom možno obrúčku-
príjmeš o mesiac….o dva…rok…….
Zaľúbené dáždniky, jasné že sú mokré
kvapky dažďa suché sú,
ak si iba v okne.
Tvoja rúčka plastová a moja zas z dreva,
ja viem ako ty, ako si ma chcela…
Zaľúbené dáždniky a hľa koľko nehy,
kdeže všetko- všetko je
to sú lanské snehy…
Zaľúbené dáždniky-môj elegantný čierny
a tvoj bodkovaný
stále je mi verný,
prší, prší naše šťastie
zaľúbené dáždniky
láska stále rastie.