V antike si nikto nevedel vysvetliť vznik mrakov, točili hlavami, vydumovali a nič. A to nielen pri otázke ako mraky vznikajú, ale aj pri druhej, ako je možné, že mraky majú rôzne tvary. Až v roku 1802 sa na klasifikáciu mrakov podujal anglický lekárnik Luke Howard a ten ich rozdelil do štyroch hlavných skupín:
-nimbus teda mrak hmlistý
-kumulus teda mrak nahromadený
-cirrus alebo mrak strapatý
a celkom nakoniec stratus , teda mrak široký.
Latinským názvom mali bez problému rozumieť odborníci na celom svete, u nás skôr rezonujú naše označenia….ak povieme STRAPATÝ máme na mysli v Čechách staršieho speváka pána Hálu, u nás na Slovensku táto pôvabná prezývka hneď „od počiatku“ prischla jednému ex-politikovi. Aj označenie STRATUS sa neujalo v latinskej podobe, ale taký ŠIROKÝ, to už je iná káva, nie?
Ono niekedy to ten osud zohraje tak, že sa nestačíme diviť, skúste si vybaviť zachmúrenú tvár nášho premiéra, samé mraky, samé starosti, samé problémy a čo čert nechcel ešte aj stranícka centrála sedí pekne na riťke na Súmračnej. Dal som sám sebe záväzok, že sa v budúcnosti povenujem trošku viac tým, ktorí sú bez mráčika na čele, poväčšine sú za vodou a tešia sa zo všetkého čo systémom kumulus-kumulus nahromadili….A keďže vývoj na našej politickej scéne je stále a dlhodobo v štýle nimbus, všeličo je “ v tom našom kráľovstve zvláštností“ hmlisté, ale je temer isté, že kde-tu, kedy-vtedy ako-tak prekuknú smerom k nám aj obrysy, o ktorých treba prehodiť čoby len pár slov a postrehov!)
Ak sa pýtali viacerých turistov na Slovensku, čo ich zaskočilo, mnohí sa zhodli v tom, že videli okolo seba veľa zachmúrených ľudí a pritom , dobre vieme, že všeličo je tu na smiech..alebo na plač?